Stano s taškou: Skoro ako v auguste 1968

10.08.2017 / Stano Staško
Trma-vrma pred ruskou bránkou. (photo: Telovýchovný vedúci)

Trma-vrma pred ruskou bránkou. / (photo: Telovýchovný vedúci)

Počas horúceho leta je dobré vybrať sa k vode, nech je v akomkoľvek skupenstve. Tak som teda zablúdil na zimný štadión Ondreja Nepelu, veď aj ľad je voda, na Ivan Hlinka Memorial cup U18. Naši hrali s Ruskom, svoj druhý zápas na renomovanom medzinárodnom turnaji.

Po úvodnej prehre 1:6 s Fínskom, čo bol vraj najslabší súper, Slovákom veľa šancí nikto nedával. Mladíci však nastúpili odhodlaní a chvíľu som si aj myslel, že na ľad vykorčuľovali o minútu skôr, ako súper, pretože skórovali hneď v 36. sekunde zápasu. Normálne som vyskočil zo sedadla a kričal góóól!!! To ale bolo z našej strany v prvej tretine všetko.

Rusi dvakrát nastrelili žŕdku, takže všetkým zvonilo v ušiach. Chlapci sa nepočuli a asi ani nevideli, lebo sa do konca tretiny už na nič nezmohli. Rusi stihli otočiť na 1:2, druhý gól dal ich najšikovnejší hráč s číslom 22 presne 0,2 sekundy pred koncom. V tom čase boli naši asi v šatni, minimálne mysľou, keďže, ako som vyššie spomínal, nastúpili na začiatku skôr.

Smršť v druhej tretine

Ani druhá tretina sa pre nás nezačala dobre. Dostali sme gól na 1:3. Následne sme však vyriešili situáciu traja na jedného a už - už som si myslel, že sa zápas obráti k lepšiemu, lebo chlapci si vstúpili do svedomia. Ale kdeže. O chvíľu nás Rusi vyšachovali ako Kasparov a našim figúrkam zostalo už len tváriť sa ako figúrky z Človeče nehnevaj sa. 1:4. Nebolo to ani zďaleka všetko.

V polovici druhej tretiny hrali Rusi tak, ako keby hrali presilovku. Možno preto sme sa nechali vylúčiť, nech sa tváriť nemusia, nech ju rovno hrajú. No a predstavte si, oni z nej dali gól na 1:5. Inak, Rusi hrali počas zápasu presilovky s rôznym počtom hráčov na ľade. Napríklad piati proti štyrom ale aj piati proti piatim, prípadne štyria proti štyrom. Čo vám poviem - Rusi. Vždy musia ukázať, že majú prevahu.

Hlásateľka ani nestihla oznámiť, že je 1:5 a už bolo 1:6. Ale možno to bol len klam, lebo zvuk sa šíri pomalšie ako obraz. Piaty gól Slovákov zabolel, nikomu sa nechcelo na ľad, preto si tréner zobral oddychový čas a zároveň vystriedal brankára. Vyletelka konečne vyletel zo svojej klietky. Dá sa povedať, že v tomto prípade naozaj na slobodu. Len nech sa v zámorí nechváli, ako ho Rusi oslobodili šiestimi presnými strelami. Do bránky nastúpil Vojvoda a počínal si podľa svojho mena. Neinkasoval celých dvanásť minút v druhej tretine.

Aký by to bol zápas, ak by sa chlapci nepobili. A v tomto sa aj pobili, lebo jeden z Rusov nášho zrazil úderom do hlavy. Našim sa to nemohlo páčiť, tak sa pobili. Zaujímavé bolo, že po bitke sedeli na trestnej lavici traja Rusi a iba jeden Slovák. Jeden Rus sa musel odporúčať do šatne. Usporiadatelia ho nechceli pustiť, že je ešte mladý, nech ešte hrá. Hodnú chvíľu len tak stál pri mantineli, kým sa dočkal a otvorili mu.

Slováci znížili v presilovke 5 na 3 na 2:6. Bolo že to radosti. Čo na tom, že nás bolo o dvoch viac. Presilovku 5 na 4 sme už potom nehrali, lebo sme sa nechali vylúčiť. Asi chlapcom prišlo ľúto, že dali gól v značnej presile.

Falošný kanárik

Tretia tretina bola z našej strany statická. Doslova a do písmena. Rusi točili puk v našej tretine a Slováci stáli. Dali ďalšie tri góly a prestali korčuľovať tiež. To sme využili a urobili protiútok traja na jedného a strelili tretí slovenský gól.

Takže, skončilo sa to 3:9. Taký falošný kanárik, o šesť. Rusi boli rýchlejší, silnejší, presnejší. Darmo 18-tka nie je 20-tka. To ma naučili chlapi z Čirča, ktorí tvrdia, že ani štyridsiatka nie je päťdesiatdvojka.

Podobne ako v auguste 1968 priniesli Rusi na Slovensko ťažké kalibre a my, aj keď sme sa bránili, sme presile podľahli.

Post scriptum

Hokejový je aj nový TakUrčitee Podcast. Do štúdia prišiel Ninja. @TheHockeyNinja je populárny účet na Twittri a jeho majiteľ, český hokejový analytik sa prišiel do štúdia porozprávať s Telovýchovným vedúcim.

Stano Staško

Stano Staško

Napíš komentár