Zlatým Moravciam sa v Beluši potili nie iba pazuchy

17.08.2017 / Martin Marys Pagáč
Domáci Mišutka v súboji so Zlatomoravčanom Záhumenským (photo: Lenka Ondrášková)

Domáci Mišutka v súboji so Zlatomoravčanom Záhumenským / (photo: Lenka Ondrášková)

Dlho som rozmýšľal, ako napísať túto reportáž, lebo som hrdý Belušan a k futbalu v tejto obci ma viažu viac než len rodinné putá, keďže som v klube pôsobil aj v rôznych funkciách. Teraz už síce vyše roka kvôli pracovnému a osobnostnému vyťaženiu nepôsobím, aj tak som si prišiel obliecť žltý rozlišovák. Keďže som z houmofisu nestíhal, ostal mi len náhradný mundúr hlavného usporiadateľa. Dobre, taký som ešte nemal. Ale k slovám z úvodu: článok bude alibistický, aby som nikoho neurazil, možno neplánovane vtipný, to už posúďte sami, ide to skrátka od srdca.

Beluša - Zlaté Moravce 2:4 (1:1)

Hostia začali sezónu dobre, no v Nitre v piatok zaváhali bez streleného gólu. Beluša takisto šetrila pušný prach a v treťom zápase tretej ligy v nedeľu doma bezgólovo remizovala s Bánovcami. O to väčšie boli na pohárovom zápase gólové hody, aj keď na Moravciach boli dva dni k dobru v záverečnej kondičke poznať. Takisto hneď nenaskočili do zápasu z rannej zmeny v Matadore, ale na to sa nikto nepýta.

Historicky sa domácim v pohároch absolútne, ale že skutočne žiadno vôbec nedarí. Odkedy postúpili do súťaží riadených ZSFZ, trikrát vyhoreli v regionálnom pohári a po reorganizácii Slovnaft Cupu mali rovnaký počet neúspešných pokusov prvého zápasu aj tohto pohára. Po vyradení od Chocholnej a Novej Dubnice ale presne pred rokom zavítala do obce v strede Považia Dunajská Streda, naši sa prvý raz hecli a DAC len-len že neodišiel s hanbou. Vyhral najtesnejšie.

V stredu to bol opäť sviatok. Kvôli televíznemu vysielaniu Podunajského derby sa musel posunúť o týždeň neskôr, diváci porušili dovolenky, dedina sa na stretnutie pripravila viac, než keď sem dvakrát za rok zavíta pán premiér otvoriť ihrisko, či telocvičňu, spraviť pár kľukov a postaviť máj. Tribúna sa odela do moderného šatu formou pôvabného street artu, podobného tomu pod Trnavským mýtom, či zastávkou na Zochovej z čias, keď na chvíľu vyzerali pekne. Rebierka, krídelká, zákusky, pivo, všetko bolo pripravené tak, ako sa na takúto oslavu futbalu na dedine patrí. Všade sa o zápase hovorilo, a tak aj prišlo viac divákov, než keď sa hrá najväčšie slovenské derby na Pasienkoch. Minimálne na tie posledné.

Šesť zásadných momentov

Samotný zápas by som rozdelil do šiestich zásadných momentov (vraj to tak robia aj v najlepšom slovenskom športovom denníku, tak sa inšpirujem):

29. minúta – po veľmi vyrovnanej prvej polhodine, v ktorej sa hral obojstranne atraktívny futbal s dvomi tutovkami na oboch stranách, kde rozdiel dvoch tried nebol absolútne badať (a to ako úplne bez srandy) zatiahol kapitán Dobrotka ručnú brzdu v šestnástke a domáci Gorelka utešenou „panenkou“ otvoril skóre z bieleho bodu.

34. minúta – Dobrotka zmietol z trávnika útočníka Beluše Mišutku v samostatnom nájazde a pobral sa predčasne do sprchy. V tretej najľudnatejšej dedine sa spustila vlna eufórie a na apríl-máj budúceho roka sa rysoval nárast pôrodnosti.

39. minúta – ViON sa pred prestávkou nadýchol, Bariš vložil všetku silu na jeden tiket a lopta by povymetala všetky pavučiny, keby sa o to pred zápasom nepostaral dôsledný pán hospodár.

59. minúta – zmena strán priniesla do futbalu opatrnosť. Domáci to chceli uhrať do penált, no malá domov hlavičkou od stopéra, ktorú si chcel gólman zobrať na nohu a chvíľku ponaťahovať nervy nakoniec danú nohu minula a všetky nervy praskli. Nevedel som, ako by som tento moment popísal, no vystihol to za mňa pán Jarábek, ktorý do pozápasového rozhovoru povedal, že máme video do silvestrovského programu. Po zápase už mu bolo do smiechu, ale...

75. minúta – po tom, čo domáci Mišutka v ostatných dvoch zápasoch zahodil viac než Janga v zápase s Podbrezovou (nezáleží na to, v ktorom), sa po rohu v pokutovom území skutočne zorientoval a bolo opäť vyrovnané.

78. minúta – hojdačka sa opäť preklopila, dve chyby Beluše tkveli v tom, že pred šestnástkou miesto zakončenia stratila loptu, takticky neprerušila rýchly protiútok a nejaký Brazílčan s príliš dlhým menom na to, aby sa mi ho chcelo písať, poslal Moravce opäť do vedenia.

Posledný gól na 2-4 už ako moment zápasu nevnímam, pretože bol len vyústením belušskej snahy o vabank, skrátka padol. Fortunaligistovi odľahlo, Beluši snáď tento zápas neubral všetky sily pred dôležitým víkendovým zápasom v lige. Diváci odmenili domáci tím potleskom, čoho až tak často svedkom nebývame, takže to ozaj musel byť zážitok.

Cestou domov na bicykli som zazrel na chodníku malého predškoláka kráčajúceho s rodičmi, ako máva vlajočkou Beluše a pospevuje si: „Beluša, do toho! Nebojte sa ničoho!“ A o tomto by mal byť šport.

Martin Marys Pagáč

Martin Marys Pagáč

Napíš komentár