Reprezentanti dostali za zápas necelú stovku

17.08.2017 / Stano Staško
Rado Rančík bol najlepší Slovák v prehratom zápase.  (photo: SITA/Diana Černáková)

Rado Rančík bol najlepší Slovák v prehratom zápase. / (photo: SITA/Diana Černáková)

Opäť som sa vybral na športové podujatie. Tentokrát reprezentačné. Lístky na toto podujatie mali najkratšiu životnosť, akú som kedy videl.

Krásny lístok v plnej farbe a na kvalitnom papieri, ktorý som si kúpil pri pokladni, mi bol o tri metre ďalej pri turnikete roztrhnutý a odobratý. Namiesto neho som dostal pásku na ruku. Avšak recyklovanú, z iného podujatia.

Slovensko - Bosna a Hercegovina 74:92

No nič, vstúpil som do haly na Pasienkoch. Hala krásna, ale pravdepodobne ešte so socialistickou klimatizáciou. Čo znamená, že v zime - zima. A v lete? Veľmi teplo. Mimochodom, desiatka tam stála 2 eurá!!!

Naši chlapci, aj chlapci z Bosny a Hercegoviny, už boli na palubovke. Hral sa basketbal. Predkvalifikácia kvalifikácie na MS. Slováci doteraz prehrali skoro všetky zápasy, ale aj tak to bol existenčný zápas, lebo ak by sme vyhrali a potom vyhrali vo Švédsku, teoreticky sme mohli ešte postúpiť. Ale do Švédska už pôjdu chlapci iba na výlet...

V mužstve máme hráča, ktorý je taký vysoký, že keď chce blokovať, nemusí vyskakovať. Keď sa chce zavesiť na kôš, musí pokrčiť nohy. A ak by sa oproti Pasienkom na futbalovom stavenisku pokazil žeriav, zamestnajú ho tam na plný úväzok. Fusek má 223 cm!

Žeriav, ktorý mal postaviť naše mužstvo na nohy, to ale nezvládol, a tak jeho úlohu na stavenisku zobral do rúk pivot - buldozér Rančík. Ten sám na všetko nestačil. Ale pred koncom, keď odchádzal na lavičku, mu celá hala tlieskala, akoby končil kariéru. Naši hrali naplno.

Potili sa naplno, aj keď my, diváci, len o niečo menej. Hráči sem-tam padli na palubovku a vtedy prišli na rad mladí basketbalisti, ktorí ju utierajú. Kedysi, ako malý chalan, som to robil aj ja na hádzanej. Tí dnešní chlapci asi doma veľmi neupratujú. Teda podľa toho, čo som videl. Dúfam len, že chodia aspoň vyhadzovať smeti do koša, keď už hrajú ten basketbal.

No a ako zápas? Prehrávali sme neustále. Až na dva momenty, keď bola remíza. Na začiatku 0:0 a v druhej štvrtine 35:35. A tak sa šance rozplynuli.

Možno našim chýbala viera vo víťazstvo... O tom ma presvedčili fanúšikovia z Bosny a Hercegoviny, keď som ich videl, ako si pri stretnutí nezabudli pripomenúť religióznu rovinu prípravy na zápas. Podali si ruky a povedali: "Molim". Naši chlapci by sa mali poučiť a modliť sa, aby neprehrali aj posledný zápas.

Inak, ak reprezentanti dostanú za zápas necelú stovku, nie je to nič moc. Ale zase, za taký výkon si menej ani nezaslúžili...

Musia zamakať, aby nešli k pásu, tam je to ešte menej. 

Stano Staško

Stano Staško

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2017. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár