Trnava - Slovan: Plný štadión nevyužitého potenciálu

21.08.2017 / Denis Bohumil Schvarcz
Marvin Egho, forward Spartaka, sa nepresadil. (photo: SITA/Ivan Kopčáni)

Marvin Egho, forward Spartaka, sa nepresadil. / (photo: SITA/Ivan Kopčáni)

S Cejom sme sa v sobotu vybrali do Trnavy. Na Spartak - Slovan, duel, ktorý je stále najslávnejším slovenským derby zápasom. Videli sme spravodlivý futbal a plný štadión nevyužitého potenciálu. 

Spartak sa zobudil neskoro

Do Trnavy som za futbalom doteraz vyrážal len pri iných príležitostiach. Finále Slovnaft Cupu a reprezentačný zápas mali prednosť. Raz to prísť muselo, v sobotu podvečer sme s autorom Cejovín obsadili dve sedadlá v sektore číslo 27 aj na ligový zápas Spartaka.

Všetko dôležité sa v ňom odohralo pred našimi očami. Sedeli sme na úrovni šestnástky pred bránkou, do ktorej padli všetky góly. Slovan bol v prvom polčase lepší a kompaktnejší, napriek novozloženej dvojičke stredopoliarov Rabiu - Holman. Čiaru ovládal Čavrič. Pri góle, ktorý sa ukázal ako víťazný, si na Tóthovi rovno pod nami rovno zmlsol. 

Nikdy nie je neskoro, hovorí staré dobré klišé. Začať hrať futbal aký bolo treba dvadsať minút pred koncom ale neskoro bolo. Najlepší ofenzívny Trnavčan Tchanturishvili zakrútil center na hlavu Yilmaza a spustil naháňačku za remízou. Druhý gól napriek snahe domáci nestrelili, hoci sa snažili. Proti spravodlivosti výsledku nenamietali po zápase ani oni. Nemali prečo, mali sa zobudiť skôr. 

Nechápali sme s Cejom, prečo tak dlho trvalo, kým sa do súpera zahryznú. Divákom v Trnave totiž evidentne stačí málo, aby sa do zápasu opreli. Jedna strela Egha, prvá skutočná šanca pred gólom a boli obrazne povedané na nohách. Burácali, hnali svojich dopredu aj bez ultrafanúšikov. Napriek tomu, že na štadióne bolo príliš veľa sektorov úplne prázdnych, bolo posledných dvadsať minút dosť elektrizujúcich.

Hráči Spartaka nevyužili energiu, ktorá čakala na tribúnach na impulz, ktorým by si obaja pomohli. Aj preto prišli o body.  

Dementi vs Kojak a Meliško

Znova sa po zápase hovorilo viac o dementoch v hľadisku, ako o hre, ktorú ukázali mužstvá slávnych značiek. Ľudia, ktorí sa označujú ako Ultras Slovana zničili záchody na štadióne, počas zápasu hádzali jeden delobuch za druhým. Pri druhom sa im ešte hráči ich vlastného tímu snažili ukazovať aby prestali, postupne aj oni rezignovali. Verím, že tak ako sme sa museli pri prechode turniketom pozrieť do kamery my, že sa museli aj oni. A že ich už na žiadny futbal na Slovensku tak skoro nepustia. Inak sa ich nezbavíme. Chýbať nebudú nikomu. 

Nie, žeby na tom boli Trnavčania oveľa lepšie. Zdalo sa mi to, alebo naozaj moderátor hulákal do mikrofónu pri predstavovaní domácich, že prichádza zostava, ktorá je pripravená "rozkopať Slovan?" Vážne?

Domáci ultra priaznivci, ktorí by sa ľuďom v sektore hostí vyrovnali, zápasy Spartaka vytrvalo ignorujú. Neznamená to ale, že vulgarizmy chodili len z jedného rohu štadióna. Len v našom sektore sedeli dvaja experti. Pracovné názvy Kojak a Meliško.

Kojak sedel s pivom pred nami a bol hlučný celý zápas. Pomer nadávok smerom k hráčom súpera a vyššie spomínanej tlupe divákov bol v pomere k bežným slovám zo slovníka normálneho človeka nepomerom. Vlastne nič iné okrem hrešenia nerozprával. Nahlas, aby ho počuli čo najďalej. Pohoršení boli viacerí v dohľade, najmä takí čo si prišli pozrieť ligový zápas a normálne fandiť Trnave. 

Meliško stál dole pri múriku oddeľujúcom tribúnu od trávnika. Do pol pása vyzlečený, postavou a maskáčovými nohavicami pripomínajúci legionára, čo sa domov z východného frontu vracia len na zápasy obľúbeného klubu. Ziapal, rozhadzoval rukami a vyhrážal sa konkrétnym, aj imaginárnym nepriateľom. Aj on slovníkom kočiša, preto Meliško. Chýbalo už len "Je devätnásteho a ty nemáš cibuľu?! Marha!!" 

Aj na slušnú tribúnu slušného štadióna stále príchod s deťmi neodporúčame. Dospelým len vtedy, ak dokážu nezakrývanú nenávisť a buranstvo ostatných priaznivcov futbalu odfiltrovať. Nie sme žiadne citlivky, čo je veľa je ale stále veľa a niekto to napísať musí.

Ani kamerový systém nevyužíva svoj potenciál zďaleka stopercentne. 

Hlava XXII 

Piate kolo videlo aj o dosť krajší šport (DAC - Žilina, 4:2), historické derby v City Aréne bolo skôr priemerným duelom Našej ligy. Predsa len je sezóna ešte mladá, hráči do konca mesiaca môžu a budú prichádzať a odchádzať. Slovan sa javí ako favorit na titul, nie len podľa kvality a sebavedomia, ktoré tasil v sobotu. Trenčín so Žilinou majú skraja ročníka ťažkosti s dychom a naberajú stratu, ktorú budú ťažko doháňať. Ambície ostatných sú platonické a krátkodobé. Z Nitry Leicester nebude, DAC si na hviezdnu chvíľu takisto počká, kým dokončí štadión. 

Futbal aj diváci mohli byť v sobotu v Trnave lepší. Keď sme ešte netušili, že sa s nami na zápas pozerá takmer 9 000 ľudí, prebehla takáto výmena otázok: - "Bolo by na štadióne viac ľudí, keby bol dobrý futbal?" - "A bol by lepší futbal, keby bolo na štadióne viac ľudí?"

Neviem, je to taká Hlava XXII. Viem ale, že zápasy Trnavy so Slovanom si zaslúžia byť vypredané vždy. Jeden štadión, na ktorom môže byť aj priemerný zápas nadpriemerným zážitkom, už majú. Onedlho budú obidva. 

Denis Bohumil Schvarcz

Denis Bohumil Schvarcz

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2017. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár