Nielen, že sa počas hymny kľačí, už sa ani nevychádza zo šatne

01.10.2017 / Zuzana Botikova
Kľačali aj Cowboys v Dallase. (photo: SITA/AP Photo/Matt York)

Kľačali aj Cowboys v Dallase. / (photo: SITA/AP Photo/Matt York)

Začalo sa to minulý rok, keď si v predsezónnych zápasoch Americkej NFL Colin Kaepernick, bývalý rozohrávač sanfranciského klubu 49ers, kľakol počas národnej hymny. Svoj pokľak zdôvodnil tým, že nebude hrdo vzdávať úctu krajine, ktorá popiera práva Afroameričanov a ľudí iných farieb pokožky. Nielenže svojím protestným pokľakom strhol na seba obrovskú pozornosť médií, ale následne aj vlny obdivu či kritiky. Tie trvajú už vyše roka a v posledných dňoch opäť kulminujú. Pred začiatkom posledného nedeľného zápasu celý tím Pittsburgh Steelers ostal počas národnej hymny v šatni.

Protesty, ktoré Trump znásobil

O tom, že politické protesty amerických športovcov sa v priebehu posledného roka stali fenoménom celonárodného významu svedčí aj fakt, že sa k nim vyjadruje celé spektrum verejne činných osobností. Od športových funkcionárov, majiteľov klubov, právnikov, politikov, tak tiež aj sudkyňa najvyššieho súdu alebo bývalý prezident Barack Obama. Pred týždňom sa k protestom vyjadril aj súčasný americký prezident, Donald Trump. Minulý piatok počas prejavu v Alabame vyzval majiteľov NFL klubov, aby vyhodili hráčov, ktorí kľačia počas národnej hymny. Takto protestujúcich hráčov označil hanlivým výrazom a kázal vylúčiť z ihriska.

Trump sa však vo svojich vyjadreniach „neobul“ iba do hráčov amerického futbalu, ale aj do iných športovcov. Na Twitteri sa rozhorčil nad basketbalistom Golden State Warriors, Stephenom Currym, ktorý odmietol pozvánku na audienciu do Bieleho domu, kam prezident každoročne pozýva víťazov ligy. LeBron James, hviezda NBA, bol jedným z prvých profesionálnych športovcov, ktorý reagovali na Trumpovu kritiku Curryho. Na Twitteri odkázal Trumpovi, že prezidentské pozvanie do Bieleho domu zvyklo bývať poctou, kým sa v Bielom dome neusídlil on.

Avšak v minulosti sa tiež objavili prípady, kedy športovci neprijali prezidentovo pozvanie do Bieleho domu. Pred dvomi rokmi neprišiel k prezidentovi Barackovi Obamovi na audienciu hviezda NFL, Tom Brady, ktorý s klubom New England Patriots vyhral v roku 2015 SuperBowl. Brady vtedy na svoju obhajobu povedal, že jeho rozhodnutie sa nezúčastniť audiencie u Obamu nie je politicky motivované. Napriek tomu, že o Tomovi Bradym je známe, že udržuje priateľské kontakty s Donaldom Trumpom, na audiencií u prezidenta sa nezúčastnil ani začiatkom tohto roka, keď opäť získal SuperBowl. Z tímu Patriotov však tento rok prišlo k Trumpovi iba 35 futbalistov, kým k Obamovi v 2015 ich prišlo 50. Podľa Staceyho Jamesa, hovorcu New England Patriots, hráči svoju neúčasť v roku 2017 odôvodnilo tým, že na podobnej audiencií už boli pred dvomi rokmi. Mnohí športoví i politickí komentátori však tieto neúčasti na audienciách v médiách označili za výrazné politické gesto.

Šport a politika

Práve miešanie politiky a športu je to, čo mnohým Američanom najviac prekáža na súčasných kontroverziách. Nahnevané reakcie verejnosti však smerujú na obe strany – ako k prezidentovi Trumpovi, tak aj ku športovcom. Hnevá ich, že šport, ktorý by mal podľa všeobecnej predstavy ľudí spájať, ich teraz rozdeľuje. Pre Colina Kaepernicka, ktorý protesty minulý rok v USA odštartoval, je však súčasný problém Afroameričanov „väčší ako futbal“, väčší ako šport.

Ak sa pozrieme do histórie, Kaepernick nebol prvým športovcom, ktorý využil „apolitické prostredie“ športu na politicky motivované protesty. Protest s rovnakým obsahom, len v trochu inej forme sa udial už 16. októbra 1968 na olympiáde v Mexico City, keď americkí šprintéri Tommie Smith and John Carlos na stupienku víťazov počas hymny sklonili hlavu a zdvihli päsť v čiernej koženej rukavici, tzv. „Black Power Salute“. Na tej istej olympiáde gymnastka Věra Čáslavská odvrátila hlavu počas sovietskej hymny, ticho protestujúc proti obsadeniu Československa. Bolo by preto naivné si myslieť, že šport a politika spolu nesúvisia. Politicky sa totiž správame všetci my, čo športujeme alebo šport sledujeme. 

Zuzana Botikova

Zuzana Botikova

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2017. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár