Theo Walcott opustil Arsenal. Ako na neho budú fanúšikovia spomínať po 12 rokoch?

18.01.2018 / Tomáš Turek
Theo Walcott. (photo: SITA/AP Photo/Alastair Grant)

Theo Walcott. / (photo: SITA/AP Photo/Alastair Grant)

19. august 2006, prvý zápas na novučičkom Emirates Stadium, domáci Gunners prehrávajú s Aston Villou 0:1. V 73. minúte vybieha na ihrisko 16-ročný Theo Walcott. Nastupuje najmladší hráč v histórii A tímu Arsenalu, pripisuje si prvý štart v Premier League, o 11 minút nahráva Gilbertovi Silvovi a ten strieľa vyrovnávajúci gól. Od jeho veľkého štartu si priaznivci sľubovali ešte väčšie veci. Keď o 12 rokov neskôr, 17. januára 2018, Theo Walcott prestupuje do Evertonu, fanúšikovia Arsenalu hovoria: „Takto to bude najlepšie.“

Ako na Thea budú spomínať na Emirates?

Ikona jednej éry

Ikona: publ. – v určitom období obdivovaný predstaviteľ, imidžová postava, symbol niečoho: Walcott bol ikonou Arsenalu počas jednej Wengerovej éry. Theo prišiel na Emirates len dva roky po nezabudnuteľnej sezóne bez prehry, ktorú sa v Premier League doteraz nikomu nepodarilo zopakovať. A už vieme, že sa to nepodarí ani Pepovi s jeho takmer nezastaviteľnými Citizens. Je namieste sa spýtať, či pre Thea bolo šťastím, alebo smolou prísť do tímu, z ktorého počas „jeho“ prestupového okna odišli legendy ako Bergkamp, Pirès alebo Patrick Vieira, ktorý Gunners opustil už o sezónu skôr.

Pre Theove osobné úspechy v mužstve je to šťastie, pre tímové úspechy je to nešťastím. Arsenal sa menil, musel sa zmeniť – s novým štadiónom prišli stámiliónové záväzky, ktoré do základnej zostavy vyšliapali cestu menám ako Denilson, Senderos či Cygan. Futbalisti, ktorí by len dva roky dozadu prinajlepšom patrili iba k squad playerom. Hráči odchádzali, prichádzali, vo veľkom sa zraňovali a Theo ostával – nielen 12 rokov v klube, ale aj často zranený. Jeho sympatickosť, anglická národnosť a rýchlosť prekrývali futbalové nedostatky.

Walcott sa stal ikonou jednej Wengerovej éry: tej bez veľkých úspechov, tej, za ktorú nikomu sochu pred štadiónom nepostavia. Lebo nie je za čo.

Profesionál s naplneným potenciálom

Theo bol vždy profesionál a mal momenty, počas ktorých ho fanúšikovia zbožňovali. Museli, inak to nešlo. Keď vo finále Curling Cupu proti Chelsea  prvýkrát skóroval za Gunners, keď proti Liverpoolu predviedol neuveriteľné sólo a nahral Adebayorovi na gól, keď ho proti Tottenhamu odnášali zraneného na nosidlách a on s úsmevom ukázal na prstoch skóre – 2:0 pre Arsenal. Vtedy bolo ťažké ho nezbožňovať.  

Bol to hráč, ktorý prispel svojou mierou k tým skromnejším úspechom Arsenalu počas tejto éry. Dvakrát nastúpil vo finále FA Cupu, ktoré Gunners vyhrali. Nie je to víťazstvo v Premier League, ani postup za hranice osemfinále v Lige Majstrov, ktoré sa pre Arsenal rovná malým finále, ale pohár je to pekný. Druhá najvzácnejšia futbalová trofej v Anglicku. Za Gunners odohral 397 zápasov, v ktorých nastrieľal 107 gólov. Stal sa tak len osemnástym hráčom v histórii klubu, ktorý prestrieľali magickú hranicu „stovky“.

Raz dal najavo svoju nespokojnosť – hral s klubom o novú zmluvu, Arsenal ho chcel, Theo zase chcel viac hrávať na hrote. Wenger ho na pár zápasov zaradil do útoku, Walcott podpísal novú zmluvu a Wenger ho šupol späť na krídlo. A Theo? Zlvádol to ako profesionál – nehádzal po nikom kopačky, nefajčil v šatni ako Szczesny, neviedol vzburu proti trénerovi. Keď prišiel na ihrisko, odviedol maximum. Nebola to žiadna sláva, ale bolo to jeho maximum.

Veľa ľudí sa pýta, kde by Walcott bol, keby naplnil svoj potenciál. Možno je namieste položiť otázku inak: „Čo keď svoj potenciál naplnil na 100 %?“

Ide za manažérom hladným po úspechu

Deadwood. Tak v Anglicku nazývajú hráčov, zamestnancov, s ktorými klub nepočíta, sú bez perspektívy a chce sa ich zbaviť. V ostatnej sezóne bol Theo so svojimi zraneniami, odohranými minútami, výkonmi a 120 tisíc librami týždenne súčasťou širokého arsenalského „deadwoodu“. Keď sa ozval Everton s ponukou 20 miliónov libier, zbytočne sa netancovalo, nenaťahovalo a prestup sa zrealizoval pomerne rýchlo. Theo okomentoval svoj prestup slovami: „Manažér je veľmi hladný a to je to, čo potrebujem. Mal som s ním niekoľko rozhovorov a okamžite som cítil ten hlad a že ma naozaj chce.“

Verím, že tréner Evertonu, Sam Allardyce je hladný po úspechu a Theo tam nejde robiť kuchára, ale zarážajúca je iná vec. Keď starý dinosaurus Allardyce v priemernom, v tejto sezóne podpriemernom tíme horí po úspechu, ktorý Theo tak potrebuje, aké ambície má tréner Gunners?

Aj preto, ak chce byť Arsenal úspešný, musí sa zbaviť svojej najstaršej ikony a najväčšieho deadwoodu – Arséna Wengera.

A ozaj, Theo, veľa šťastia a ďakujeme za 12 rokov profesionálnych výkonov. Budeme spomínať, a keď sa v klube otvoria okná, vyvetrá sa a povyhadzujeme z nich ľudí, ktorí tímu škodia, budeme spomínať v dobrom.

Tomáš Turek

Tomáš Turek

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2018. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár