Reportáž: Stanley Cup v Trenčíne

11.08.2013 / Denis Bohumil Schvarcz
 (photo: )

I poslúchol som v sobotu volanie srdca. Šepkalo mi: sadni do auta a príď do Trenčína. Marian Hossa prinesie Stanley Cup. Pri troche šťastia a/alebo veľkej trpezlivosti by som sa bájnej trofeje mohol aj dotknúť. Bolo rozhodnuté. Foťák na krk, TakUrčitee tričko na seba a ide sa. 

Na mieste som bol asi trištvrte hodiny pred ohláseným začiatkom slávy o piatej popoludní. Ulicou sa tiahli hlúčiky fanúšikov, väčšinou v dresoch Chicaga Blackhawks. 

Prípadne v šiltovkách Bostonu Bruins. Rozmýšľal som, či si chalan nepomýlil rok, Chára priniesol pohár z Bostonu pred rokom dvoma rokmi.

Aj hokejový fanúšik je len volič. Postavím oproti vchodu stan a budem na nich prosebne pozerať? Prečo nie!

Napísať, že na akcii neboli dotiahnuté marketingové detaily, by bolo nemiestne. Marketing totiž okolo Trenčína nepreletel ani v icéčku do Žiliny. Viac už o chvíľu. Nehoriaci kahanec na spomienkovej tabuli Pavla Demitru by bol ten najmenší. Keby som fajčil a mal pri sebe zapaľovač, zapálil by som.

Presne pol hodiny pred začiatkom. Jedna tribúna plná, na zimáku intímne prítmie. 

Program obstarali mladí hokejisti. V jednej tretine si zahrali zápas pred asi najväčším publikom v živote. Aké asi? Určitee! Nezapisoval som si žiaľ mená, o pätnásť rokov sa nebudem môcť chváliť, že som ďalšiu hviezdu trenčianskeho hokeja videl hrať, keď ešte hokejku používal viac na podopieranie. Ale pár ich tam bolo šikovných. 

Marketing: Na trenčianskom Zimáku som bol po prvý krát. Hľadal som spomienku na mnoho skvelých hráčov, ktorých odchovali na svojich vojenských prsiach. Čakal som aspoň päť vyradených čísel hráčov, ktorých mená pozná každý chlapec. Výsledok? Toto:

Na Demitru ale nezabudli. Jeho číslo by som hľadal medzi vyradenými ako prvé. Má vlastný poster, pozerá smutne na ľad. Mrazivo dojemné. 

Marketing, časť šouprogram. Junior, Marcel, z mikrofónov im však nebolo rozumieť ani slovo. Vlastne nie, rozumel som slová dve: Marcéééél a Hossaaaaaa. Pomáhali si rytmickou gymnastikou a určite boli aj vtipní, lebo oni sú a podobné akcie vedia s prehľadom odmoderovať. Tentokrát im ale nebolo vôbec rozumieť. Tribúny však pár krát rozkričali. 

Marketing: je tu pohár! Nič to, že žiaci ešte svoj zápas nedohrali, na svetelnej tabuli sa neodohralo žiadne privítacie video - ani žiadne iné, napríklad s hajlajtami Hossovej sezóny, prípadne kariéry. Jednoducho odbila piata, pohár aj hokejista boli na štadióne, tak sem s ním na plochu. Ako keby mimochodom. 

Fotografi a diváci si nemohli nevšimnúť. Trofej to je ligotavá, veľká a držať ju musí byť pre hokejistu ... najviac. Nešportoví fanúšikovia to asi nepochopia, takých tu ale nemáme. Môžme sa teda zhodnúť, že práve tento pocit Marianovi doprajeme rovnako, ako všetkým slovenským hráčom. 

Naozaj je veľký, Marian ho vystavuje, Marcel k nemu dobieha. 

"Ahoj Trenčín," zas boli jediné dve slová, ktoré boli rozumieť Hossovi. Oveľa viac ich aj tak ale nepovedal. 

Krásna vlajka víťaza Stanleyho pohára pre rok 2013. Chýbali mi akékoľvek trenčianske. Ďalšie sklamanie, fanklub Dukly sa nedostavil. Marketing? 

Medzitým dohrali svoj zápas deti. Niektorí na tribúnach si možno aj všimli, výsledok nemohol tušiť nik, hoci nebol dôležitý. Spoločná fotka s Cupom a Hossom bude vo veľa detských izbách visieť ako veľký plagát ešte dlho a tak to má byť.

Ešte jedna fotka s kamošmi moderátormi a po nej sa Marian 81 odpratal do šatní. Diváci vytvorili dlhý rad a mohli sa aj oni s pohárom odfotiť. Koniec akcie. Od príchodu pohára na ľad to celé trvalo asi 15 minút. 

Pri odchode som cvakol slečnu v tričku Hossa, schválne, aké klubové logo mala na druhej strane? 

Kvízová odpoveď Atlanta Trashers.

Hádanka dňa ale bola iná: je možné športový event ako stvorený pre vybláznenie sa marketingového oddelenia tak odfláknuť, napriek bohatému sponzorovi? Evidentne je. Na štadióne sa totiž za hodinu, čo som tam strávil neodohralo nič, slovom NIČ iné okrem faktu, že Hossa priniesol pohár na štadión a občania sa s ním (pohárom, nie hokejistom) mohli odfotiť.

Aby som len neprznil deštruktívnou kritikou, verejný prísľub: O rok im takú akciu rád naplánujem. Aj bez nároku na honorár. 

Denis Bohumil Schvarcz

Denis Bohumil Schvarcz

Napíš komentár