O bizarnom výlete do Záhrebu budeme deťom našich detí rozprávať

11.11.2018 / Michal Mácsai
Trnavčania v Záhrebe nepochodili. (photo: SITA/AP Photo)

Trnavčania v Záhrebe nepochodili. / (photo: SITA/AP Photo)

Musím loviť v pamäti veľmi dlho, kedy naposledy panovali na veľkom zápase nefutbalové podmienky ako v Záhrebe. Vybavila sa mi historická reprezentačná výhra Sokolov v Poľsku, v snehovej fujavici. Tiež zápas „Petržky“ na rozbahnenom Tehelnom Poli proti Portu. Vy si spomínate na niečo podobné?

Mal to byť môj prvý veľký futbalový výjazd so Spartakom k súperovi. Očakávania boli obrovské a pri nich, čiastočne aj vďaka prírode, zostalo. Zažil som už milánske derby v prietrži mračien, rovnako Inter s Neapolom, až si začínam hovoriť, že by mi mali  nabudúce zakázať vycestovať.

Cesta plná udalostí

Pred nami viac ako 500-kilometrový trip. Ako krásne sa to stupňovalo. V Púchove nasadáme do vlaku, no po necelej minúte kvôli technickej poruche stojíme. Na internete hľadáme vtipné obrázky, možno sa nám opäť odpojil rušeň. V Trenčíne nasadáme do auta k chlapcom z Bánoviec, ktorí meškajú takmer polhodinu vďaka zabudnutému občianskemu. To by bolo na hraniciach veselo. Pred Prístavným mostom z okna vypadla vlajka a tak Ľuboš po ňu v plnej premávke beží po strede D1. To, že na hraniciach naozaj veselo bolo, sme sa dozvedeli až cestou. Fanúšikovia PAOK napadli v Jarovciach mikrobus a chlapci s rozbitým oknom „opraveným“ igelitom cestovali ďalej.

Prekvapenie nás čaká na chorvátskych hraniciach, policajti si nás odkláňajú a kontrolujú doslova všetko – ruksaky, priehradky v aute, celé autobusy. Po zhruba hodinovej kontrole vchádzame do krajiny „slovenského mora“ a rakije. Pred Záhrebom si na nás počkal policajný doprovod a putujeme ku štadiónu. V Záhrebe sa ocitáme sa priamo pred vchodom na štadión – nanešťastie, pred vchodom pre domácich. Príjemné pohľady záhrebských Bad Blue Boys mám v živej pamäti. Stretáme policajta, ktorý nás rýchlo naviguje k nášmu sektoru.

Všade navôkol hmla ako v horore. 

Na parkovisku stojí presne jedna toi-toika. Hlad máme ako Edo Chmelár, no jediný „burger pub“ je zatarasený. Vchádzame osamoteným turniketom do areálu štadióna. Kupujeme si v jedinom bufete vlažný hotdog a nealko pivo, toi-toiky sú už tri. Úroveň pohostenia alá Pasienky. No hlas píštalky, trúbky a chorály zdvíhajú náladu.

Dobro došli na Maksimire

Štadión v podstate nevidíme a to stojíme asi 15 metrov od neho, v mliečnej hmle žiaria iba rozsvietené stožiare. Vchádzame na tribúnu a zažívame prvotný šok. Vidíme jedinú tribúnu a aj tú do polovice. Za to ozvučenie mali lepšie ako v Ministry of Fun, aspoň si užívame chorvátske hity a techno. Hodina do zápasu…

Pri rozcvičke tlieskame Spartakovcom netušiac, že ich poriadne vidíme naposledy. Chvalabohu vchádzali na štadión tunelom pod nami. Na dve-tri minútky sa hmla zdvíha a nám sa vynára pohľad na celú panorámu staručkého ale majestnáteho Maksimiru. Vidíme, aj keď nie ceľkom zreteľne, uzavretú tribúnu záhrebských ultras. UEFA sa postarala.

Hymna, nástup hráčov, úvodné chorály  a chorvátsky delobuch vytvárajú dobrú atmosféru a zároveň strácame z dohľadu domácich ultras. Možno päť minút sledujeme nejasné obrysy hráčov na druhej strane ihriska a útočnú snahu Jirku s Alim. Netušiac, že až do pozápasového strečingu naposledy. Hmla opäť padá a štadión sa nám stráca pred očami, na ihrisko dovidíme len po bližšiu bránu a brankára. Uznávam, že to má svoje čaro, ak nič nevidíte, neviete čo sa deje, počujete buď len piskot z tribún alebo chorály.

Približne v 20. minúte štadión explodoval radosťou, pochopili sme, že pár tisíc fanúšikov domácich predsa len niečo z bližšej tribúny vidí. Nevedeli sme však, či sa píska penalta, oslavuje gól, či je červená karta. Až pohľad na svetelnú tabuľu nad nami signalizuje, že sme inkasovali gól. O desať minút sa situácia opakuje, ďalší rev spôsobuje, že zrejme znova padol gól a na svetelnej tabuli vidíme, že si ho Kadlec strelil do vlastnej bránky. 

Znechutenie z výsledku a totálna hmla spôsobujú, že podpora trochu upadá. Neveriacky krútime hlavami, ako sa môže stále hrať a natáčame videá či robíme fotky. Sem tam začujeme hlasné povzdychy, či piskot tých domácich. Tí aspoň niečo vidia…

Chudého pantomíma

Beží približne 62. minúta na tabuli a štadión razom stíchol. Netušíme, čo sa deje. Trvá to asi 10 sekúnd, keď zrazu brankár Chudý, jediný hráč, ktorého z ihriska ako tak vidíme máva rukami smerom k nám a skáče. Pochopili sme, že sme asi dali gól a v sekunde všetci kričíme, radujeme sa, oslavujeme a smejeme sa zároveň. Podobne bizarnú situáciu sme na futbale v živote nezažili. Tabuľa ukazuje, že sme naozaj strelili gól . Support kvalitou narastá, bavíme sa , ako keby sme vyhrávali a užívame si posledné minúty zápasu. Fanúšik vedľa nás si pustil na telefóne priamy prenos, vidíme z opakovania góly a čo sa asi deje na ihrisku.

Posledných desať minút čosi vidíme aspoň na polovici hracej plochy a prvý krát vidíme, ako padol gól – po chybnej rozohrávke trnavských zadákov. Gól hlúpy, také v poslednom čase Trnava inkasuje často. Slovenský hlas nás upozorňuje, aby sme po zápase zostali na štadióne.

Hvizd rozhodcu a radosť, ktorú počujeme nám dáva najavo, že sa zápas skončil. Hráči sa okolo tunela trúsia na rozlúčku a z tvárí pri tribúne vidíme, že sú sami prekvapení, koľko nás do Záhrebu pricestovalo. Priznali to i v rozhovoroch, že až vtedy zistili koľko nás na štadióne bolo. Čo k tomu dodať?

Tisíc kilometrov za zážitkom

V hmle nás držia policajti ešte dobrú polhodinu. Počúvame opäť chorvátske pesničky a telefonujeme so známymi, že sme nevideli, rovnako ako oni, absolútne nič. Hmla nás prenasledovala celou cestou domov, v Maďarsku bola taká istá ako v Záhrebe.

Napriek absolútne nefutbalovým podmienkam, pri ktorých fanúšikovia trpeli 90 minút, sa nesťažujeme. Užili sme si tisíckilometrový výjazd, o akých väčšina klubov v Strednej Európe iba sníva.

Aspoň budeme mať raz čo rozprávať ešte aj deťom našich detí. 

Michal Mácsai

Michal Mácsai

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2018. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár