10 Naj podľa TakUrčitee: Päť najpreceňovanejších

20.11.2013 / Martin Petro
Muž, ktorý nikdy nestál v ofsajde a aj preto ho všetci fanúšikovia tak milovali. (photo: SITA/AP Photo/Ivan Sekretar)

Muž, ktorý nikdy nestál v ofsajde a aj preto ho všetci fanúšikovia tak milovali. / (photo: SITA/AP Photo/Ivan Sekretar)

Pri prvej polovici aktuálneho rebríčku iskrili vášne. Ale áno, dalo sa to očakávať. Borci, ktorých sme si vzali na paškál sú populárni hráči populárnych klubov. Kritizovať ich je nevďačná úloha podobná tej, ktorú dostal Herakles, keď mal vyčistiť Augiášov chliev. Hnevu sčasti rozumieme. Ak by sme hľadali prototyp najcitlivejšieho človeka, futbalový fanúšik by bol určite niekde úplne v popredí. Aj preto sme upozornili hneď v úvode: vyzbrojte sa nadhľadom. Sme predsa Neobjektívny portál. 
 
Poznámka pre fanúšikov argumentu Ad hominem: Autor 10 Najpreceňovanejších futbal už v televízore videl a názor si neurobil cez playstation. Dokonca ho videl aj z električky. Ba čo viac, sám ho hrá na prvoligovej úrovni a je zhodou okolností tiež viac precenený, než nedocenený. Jeho právo zapackať mastnými rukami vašich hrdinov je teda sväté. 
 
Pre tých ostatných: Dnes pokračujeme prvou päťkou. Tešíte sa?
 

5. Ashley Cole

Silné stránky tohto hráča sú v tom, že vie bežať dopredu, vie bežať dozadu a vie centrovať. Je to taký o triedu slabší a o 15 km/h pomalší Lacko Pecko. S Coleom sa spája jedna veľká pozoruhodnosť. Je to prvý jednonohý hráč v histórií Anglicka, ktorý sa dostal až medzi profíkov. O svoju pravačku prišiel už v juniorskom veku, keď si nechal vŕtať koleno pre lepší kontrakt. Cashley hráva v Premier League už roky s drevenou protézou a loptu si vždy musí zastavovať aj posúvať svojou jedinou zdravou nohou. Tým sa vysvetľuje jeho akčný rádius, ktorý nemá nikdy väčšiu šírku ako dva metre od ľavej postrannej čiary. Je až obdivuhodné, kam to s týmto handicapom dotiahol. Kedže Albion trpí nedostatkom kvalitných ľavých bekov (ale aj pravých bekov, stredných obrancov, záložníkov, útočníkov a golmanov), tak ho máme možnosť občas vidieť aj v národnom drese.

Podobný prípad: Gael Clichy, Ujfaluschy

4. Gareth Bale

Ono to možno vyzerá, že sme na britských fotbalistov zasadnutí, no my nie sme. Za všetko môže účtovník (je to asi Fantozzi), ktorý týchto borcov naceňuje. Neexistuje nič, čo by ma presvedčilo, že tento hráč má cenu 100 miliónov. Je akože dobrý, je fajn, pár krát dokonca pomohol Tottenhamu k piatemu miestu a Albionu nejakým tým gólom k tomu, aby neprehrali ďalší zápas na Webley (keby nebol Welšan). Možno dá zopár gólov aj za Real a pomôže im do štvrťfinále LM, prípadne prispeje k tomu, aby uhájili druhé miesto v lige. Ale sto mega?

Za túto cenu by som si v 98´ kúpil na krídlo aj päť takých Denilsonov. Takýto drahý mal byť Zidane, keby ho ukecali ešte na jednu sezónu po dištance za Materazziho. Toľkoto by som na mieste Kmotríka ponúkal za Messiho, prípadne by som za tú sumu postavil jednu celú tribúnu na Národnom štadióne aj s bufetom. Veď to je polovica rozpočtu na nového Batmana s oveľa lepším Baleom. Real má jednoducho slabosť na ostrovné hviezdy, neváha za ne platiť a nechce sa poučiť z toho, že sa tam nikdy žiadny z nich poriadne nepresadil.

Podobné prípady: Owen, McManaman, Woodgate... a vlastne aj Beckham, ktorý bol najskôr precenený a až neskôr nedocenený, keď sa konečne naučil hrať futbal

3. Karel Poborský

Mali sme tu hráča, ktorého predal jeden turnaj a na ňom jedna dobrá kľučka (Denilson). Mali sme tu hráča, ktorého predala dokonca iba jedna noha (Cole). Karel týchto borcov avšak s prehľadom schová do vrecka. Jeho totiž predal jeden jediný dotyk s loptou. Bol to povestný dloubáčik ponad Victora Baiu na Euro 1996. Češi sa vďaka nemu dostali cez Portugalsko do semifinále a následne až do finále. Karel bol katapultovaný do Manchestru United, kde bohužiaľ jeho dloubáčikom ruže nekvitli. Strelil tam napriek tomu pekných päť gólov za dve sezóny a prestúpil do krajiny, ktorá ho preslávila. V Portugalsku v drese Benficy svoj lob na Victora Baiu v zápase s Portom zopakoval (bohvie ako sa Victor musel cítiť). Kájo tam vydržal tri roky, po ktorých si brankári na jeho štýl zakončenia zrejme zvykli, v poslednej sezóne sa totiž strelecky presadil už iba raz. Pekná kariéra pokračovala v Laziu a ako 30 ročný sa Kájo napokon vrátil späť do Česka, kde hviezdil v Sparte Praha, ktorej pomohol k postupu zo skupiny LM.

Niečo také dokáže iba šikovnosť zlatých (v tomto prípade len strieborných) českých ručičiek (v tomto prípade nôh); predať sa hneď svojím prvým gólom za repre (dal ich za Nároďak dokopy osem) do zahraničia, stráviť tam šesť sezón, obísť  počas nich tri obrovské kluby (ktorých úroveň síce klesala, ale to nevadí), zarobiť si pekné peniaze a zažiť pekné veci. No a potom sa vrátiť domov a excelovať ďalej na úrovni, ktorú zas o toľko neprevyšujem. Bez toho gólu by dopadol možno ako Kuka, v Kaiserslauterne. Alebo ako Suchopárek, v Štrasburgu. Alebo ako Radek Drulák, ostal by doma.

Podobné prípady: Šmicer, Bejbl, Berger... a aby ste vedeli, tak aj Nedvěd, ktorý určite nebol až taký dobrý, aby získal Ballon d'Or pred Henrym.

2. Vratislav Greško

Prestúpiť z Interu Bratislava do Bayeru Neverkusen, zahrať tam nejakých 15 obyčajných zápasov a putovať na dva roky opäť do Interu, avšak do toho milánskeho, ohriať sa na pol roka v Parme, potom ukecať niekoho, že to zvládnem aj v Anglicku a vydržať tri roky Blackburne, po tomto všetkom ešte stále nájsť na ďalšie tri sezóny prvoligového zamestnávateľa v Nemecku  - to veru nie je vôbec slovenské. Kto robil Vraťovi agenta a čím vlastne všetkých menovaných presvedčil o tom, že neexistuje nikto lepší a zároveň lacnejší, to netuším. Jeden aj druhý odviedli sakramentsky dobrú robotu. Vraťo sa totiž radí medzi úplne najúspešnejších slovenských futbalistov samostatnej éry, čo do súčtu sezón v kluboch európskeho renomé.

Od roku 1999 do roku 2009 prakticky ani na chvíľu nezľavil zo svojho štandardu, ktorý bol – povedzme si úprimne – na jeho reálne kvality trošku prestrelený. Len za trvania ozveny po lúsknutí prstom stihneme vymenovať X lepších slovenských fotbalistov, ktorí avšak nikdy nedosiahli na takto luxusných chlebodarcov. Tak napríklad jeho rovesníci z krásnej generácie: Czinege, Németh, Janočko, Mintál, či Zábavník alebo Karol Kisel. Niektorí neboli lepší ako on, niektorí sa dostali do dobrých klubov, ale Vraťo napľul jednoznačne najďalej.

1. Filippo Inzaghi

Pippo bol úžasný v troch veciach. Tá prvá bol výber miesta. Stál vždy tam, kde potreboval, aby sa od neho odrazila lopta za bránkovú čiaru. Druhá vec bola jeho schopnosť operovať na hranici ofsajdovej línie. Mimo hru bol prichytený možno najčastejšie zo všetkých hráčov histórie. Stačilo však, aby pasca zaklapla raz na prázdno a Pippo dostal prihrávku pred poloprázdnu bránu. V tej poslednej veci bol ale zrejme úplne najlepší zo všetkých. Dokázal osláviť gól - ktorý dal svojou zadnicou z dvoch metrov po predchádzajúcich troch tečoch - tak, akoby práve prešiel cez celé ihrisko a pätičkou z otočky zavesil šibenicu. Ukážku všetkých týchto troch jeho predností by ste našli v jedinom zápase, v aténskom finále LM 2007. Fanúšikovia Liverpoolu (ktorí ešte penia kvôli 7.pozícií) si isto spomenú.

Svoje päty nikdy nevytiahol z Talianska, jeho štýl hry by zrejme nikde inde nefungoval. V Taliansku vyhral niekoľkokrát scudetto, s Milánom dve ušaté a so samotným Talianskom majstra sveta. Nič viac mu netrebalo. V čom bol konkrétne preceňovaný, to vám ani neviem vysvetliť. On bol taký nejaký celý náhodný. Žiadna veľká rýchlosť, žiadna technika, žiadna zodpovednosť v obrane, žiadny zápal v súbojoch, spoluhráčom nepomohol, veľa krokov navyše neurobil, niekedy dokonca ani nevyzeral, že vôbec hrá. Potom raz vyskočil na center, alebo si raz zabehol za obranu a aj tak bol vyhlásený za hráča zápasu. Myslím, že na čelo tohto rebríčka lepšieho kandidáta nenájdem.

Podobný prípad: našťastie žiadny

Martin Petro

Martin Petro

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2013. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár