Bol som na Premier League.

25.11.2013 / Samo Marec
Jonjo Shelvey a Maarten Stekelenburg, hrdinovia z Craven Cottage (photo: SITA/AP Photo/Bogdan Maran)

Jonjo Shelvey a Maarten Stekelenburg, hrdinovia z Craven Cottage / (photo: SITA/AP Photo/Bogdan Maran)

Je to trochu mätúce. Štadión Chelsea nie je v Chelsea ale stojí na Fulham Broadway, Fulham má Craven Cottage takmer vo Wimbledone (teda nie úplne, ale hyperbola, chápete) a Wimbledon hrá v Milton Keynes, čo už pre zmenu nie je Londýn vôbec. 

Ako si vybrať ten správny zápas?

V takejto situácii si treba položiť niekoľko základných otázok a keď ste v Londýne (akože ste), podľa odpovedí si vybrať zápas, ktorý vidieť chcete (akože chcete). Otázky sú v podstate tri:

  1. Chcem sedieť na supermodernom štadióne, ktorý z každého miesta ponúka dokonalý výhľad a vôbec, odniesť si neopkaovateľný zážitok?
  2. Chcem sa pozerať na superhviezdy v najlepších rokoch a vidieť ich ako predvádzajú to najlepšie z futbalového umenia celého sveta?
  3. A najmä, chcem sa tešiť z výhry tímu, na ktorého výsledkoch mi záleží?

 

Ak ste na všetky horeuvedené otázky odpovedali áno, poďho za pársto libier na Chelsea alebo Arsenal a odneste si a perfect matchday experience ako z učebníc PR článkov. Ak ste však na všetky otázky, tak ako my, odpovedali nie, vlastne nemôžete skončiť inde ako na Fulhame. V poriadku, môžete ešte ísť na Crystal Palace, ale predpokladajme, že nejaký ten futbal predsa len vidieť chcete. Skrátka, prečo ísť na Chelsea, ak môžete ísť na Fulham? Ako inak dokázať, že ste in it for the game not the fame? A to ešte nespomínam, že som si takmer kúpil knihu, ktorá sa celkom vážne zaoberala psychologickými špecifikami futbalového brankára ako samostatného fenoménu. Som rád, že si rozumieme.

Rovnako dôležitý ako správny mančaft je aj výber správneho súpera. Mohol by to byť nejaký Manchester, jeden alebo druhý, mohol by to byť aspoň Tottenham, nech je to akože derby, ktoré to aj tak nie je. V takom prípade vám však hrozí, že by vás kvalitný futbal mohol obrať o ten skutočný zážitok a tým, prosím pekne, nie je víťazstvo a hra ale návšteva zápasu anglickej futbalovej ligy ako takého. A tak si teda za súpera vyberiete Swansea a v jedno na druhú polovicu novembra teplé popoludnie idete sledovať zápas desiateho tímu s tretím od konca. A hneď od začiatku viete, že ste nemohli urobiť lepšie.

Build up

V metre postupne sledujete, ako nastupujú ľudia v čiernobielych šáloch a dresoch, vidíte ich pribúdať, bolo by pekné napísať to, ale nebola by to pravda. V skutočnosti ich je len niekoľko, Fulham nie je mužstvom, za ktorým by sa cestovalo (napríklad zo Slovenska). Svojich fanúšikov zbiera z bezprostredného okolia a to okolie je presne také, ako za tých starých dobrých čias, keď staré dobré časy ešte boli aspoň nejakými časmi.

 

Cesta na štadión vedie popri rieke a cez park, po úzkych uličkách s radovou tehlovou zástavbou. Mágia skutočného Anglicka je nadosah, vdychujete ju na každom kroku, toto je skutočný lokálny klub, ktorý už vyše desať rokov boxuje vo výrazne vyššej váhovej kategórii. Fulham sa omnoho bežnejšie nachádza v druhej alebo tretej lige a to je mimochodom to, čo má spoločné so Swansea. Malý waleský klub sťaby učebnicový príklad vybudovania niečoho z ničoho, pozitívny vzor, ktorý sa aspoň zdanlivo približuje k udržateľnému rozvoju.

 

Keď z jednej takejto uličky vyjdete, zrazu máte pred sebou priečelie štadióna. Tehlové, jednoposchodové, ako pod Dubňom, len úplne iné. Je to štadiónik, ktorý by ste najradšej objali, aj s jeho domčekom The Cottage, najmenšou futbalovou tribúnou s kapacitou 76 ľudí. Vchádzame na Johnny Haynes Stand (postavený 1906) a čakajú nás drevené sedačky pod klopenou strechou. Johnny Haynes bol presne ten najslávnejší hráč klubu, o ktorom ste nikdy nepočuli. Na trávnik vidíme, je od nás pár metrov, na náprotivnú tribúnu kvôli streche takmer vôbec. A stĺpy, kvôli ktorým potom nevidím prvý gól. Ako vravím, ak chcete futbal vidieť, choďte na Chelsea, ak ho chcete zažiť, choďte na Fulham. Treba sa vyjadrovať v jazyku domácich, tak kamošovi píšem, že je to zajekurwabiste.

Niečo málo k zápasu

Prvý polčas bol priemerný. Asi. Swansea bola lepšia, Fulham ukazoval, prečo sa aj napriek pomerne slušnému kádru zachraňuje. Bola nejaká hlavička a jedna žrď, jedna zblokovaná strela. Scott Parker raz v panike odkopol loptu až na strechu tej tribúny, na ktorej sme sedeli. Bolo počuť, ako udrela na drevené priečelie a odrazila sa naspäť. Aplauz. Dobre ši zrobil. Aut. Berbatov letargický ako koala. Ak ide o mňa, neprekážalo to ani kúsok. Hvizd.

Úvod druhého polčasu sa začal nádejne, Clash z reprákov spievali I live by the river a ak by Scottie Parker prekopol tú opačnú tribúnu, lopta by naozaj skončila v rieke. Fulham sa prvých desať minút nedostal z vlastnej polovice a túto časť Swansea ukončila nevyhnutným gólom. Ktorý, ako som spomínal, som nevidel, lebo stĺpy. Čas odhadujem, ani časomieru som nevidel, lebo strecha.

Čiže sa každý fakt dosť naštval (najviac diváci, lebo sa na Fulham fakt nedalo veľmi pozerať) a asi o dve minúty vyrovnali gólom, o ktorom doteraz neviem, či bol geniálny alebo úplne smiešny. Ak to prvé, tak to z pravého krídla geniálne zatočil do ľavého horného rohu, ak to druhé, tak to bol nepodarený center, na ktorý brankár nevyskočil a obranca ho nevyhlavičkoval. Prikláňam sa k druhej možnosti, ale robím to za všeobecného veselia.

Lenže ani potom sa Fulham nezlepšil. Naopak, prišiel Jonjo Shelvey, zasekol si troch hráčov a z jedenástich metrov elegantne obstrelil brankára, ktorý sa zas, a to mu slúži ku cti, mimoriadne elegantne po tej strele vrhol. Vrhnutie bolo bohužiaľ zároveň aj mimoriadne beznádejné. Hneď potom, desať minút pred koncom, začali všetci odchádzať a mali pravdu. Domáci sa snažili vyrovnať, ale robili to strojovo a absolútne impotentne, podobne, ako keď má niečo vytvoriť naša reprezentácia. Bolo zúfalo jasné, že to nepôjde kombinačne, lebo proste nie, ani dlhými loptami, lebo Berbatov.

Ani na chvíľu nevyzerali, že vyrovnajú a potom rozhodca zapískal. Nasledovalo bučanie, ale trvalo krátko, ani za to to nestálo. A takto sa v sobotu 23. novembra 2013 skončil zápas Fulham – Swansea City, ktorý je pre futbalovú históriu absolútne nepodstatný a ničím sa do nej nezapíše. Okrem toho, že sme boli pritom.

Samo Marec

Samo Marec

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2013. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár