Môj najsilnejší zážitok: Aj Európska liga poteší

31.12.2013 / Andrej Fuksa
Radosť podľa Chelsea. (photo: SITA/AP Photo/Peter Dejong)

Radosť podľa Chelsea. / (photo: SITA/AP Photo/Peter Dejong)

Cyklus Môj najsilnejší zážitok prinesie na sklonku roka spomienky našich redaktorov na emócie, ktoré ich v končiacom sa letopočte postretli. 

Spoveď zapáleného fanúšika

Podľa mnohých psychológov je veľmi potrebné mať pocit sebaurčenia. Pocit, že k niečomu patríte a že sa dokážete z toho úprimne radovať, hoci chleba lacnejší nebude. Práve takéto momenty zažíva športový fanúšik, špeciálne futbalový. Váš tím vyhrá krásnym gólom v závere zápasu, skáčete, kričíte a ostatným sa môže zdať, že vám poriadne „hrabe“. Ale vy len s návalom adrenalínu odpovedáte: „Videl si ho? Jak ho tam dal!“. Presne pre takéto udalosti sa oplatí fandiť. „Odborne“ sa tomu hovorí futbalový orgazmus.

V šiestej triede každý z triedy začal fandiť nejakému klubu. Ja som spočiatku nemal vytipované konkrétne mužstvo, bolo ich viac. Real Madrid, Liverpool, Inter Miláno..., ale ani pri jednom som nezažíval to čo pri Chelsea. The Blues hrali nasledujúcu sezónu Ligu Majstrov. Pamätám si, že som bol pri penaltovom rozstrele proti Manchestru United nalepený na obrazovku. Situácia bola výborná. Terry určite dá. Nedal. Obkľúčila ma neistota. Anelka nedal, už je zle. Plakal som, pretože si to tí chalani zaslúžili. Až neskôr mi prišlo, prečo som bol taký zdrvený. Neprehrala len Chelsea, ale aj ja. Utrpelo moje futbalové ja a bol to pocit, ktorý som zažil pri futbale prvý krát. A odvtedy vo mne koluje modrá krv.

Blue Day pred maturitou

Vypadnutie Chelsea z Ligy Majstrov škrelo o to viac, že sa pravdepodobne nezopakuje eufória z pred roka. Európska liga je predsa len Európska liga a aj keď ju Chelsea vyhrá, bude to super, ale oslavné ódy skladať asi nebudem. Asi som však bol len sklamaný z dočasného neúspechu, pretože realita bola úplne iná.

Finále proti Benfice sa hralo v máji, čiže v období maturít. Akademický týždeň bol v plnom prúde a futbal bol veľmi príjemným spestrením stereotypu pri Štúrovi, bitke pre Moháči 1526, či európskej integrácii. Torres dal vedúci gól, ale Cardozo stihol vyrovnať. Nehral sa žiaden okúzľujúci futbal, skôr taktická bitka. Bežali posledné sekundy a čakalo sa na predĺženie. Ešte jeden roh Chelsea. Dobrá lopta do šestnástky, vyskakuje Ivanovič a dáva gól!!! Je to možné? Pamätám si, ako som sa hneď, ako Ivanovič, šmykol na kolenách a kričal som. A bolo mi naozaj jedno, že to bola „len“ Európska liga.

Možnože keby Chelsea vyhrala 1:0 gólom zo stredu zápasu, nemal by som z toho taký bláznivý zážitok a písal by som o niečom inom. Ale ruku na srdce. Čo môže futbalového fanúšika potešiť viac ako gól v závere, ktorý zabezpečí vášmu tímu trofej? Telo už neriadi mozog. Vtedy vládne futbalové ja a to, ktoré sa prejaví, keď zažívate futbalový orgazmus.    

Andrej Fuksa

Andrej Fuksa

(C) SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. 2013. Obrazový materiál podlieha autorskoprávnej ochrane. Jeho kopírovanie a redistribúcia je zakázaná.

Napíš komentár