Môj najsilnejší zážitok: Jediné víťazstvo

01.01.2014 / Denis Bohumil Schvarcz
Pozor, hrajú deti. (photo: Bohumil Stejskal)

Pozor, hrajú deti. / (photo: Bohumil Stejskal)

Cyklus Môj najsilnejší zážitok prinesie na sklonku roka spomienky našich redaktorov na emócie, ktoré ich v končiacom sa letopočte postretli.

Videl a zažil som v roku 2013 veľa športových udalostí a zážitkov. Veľa z nich som opísal na TakUrčite, portáli, ktorý sme s bratom a niekoľkými kamarátmi ochotnými prispievať v apríli založili. Najsilnejší zážitok som nezažil na žiadnom veľkom futbale, alebo hokeji, ani pri televíznej obrazovke a majstrovstvách sveta, Európy, či inom mega evente. Písal sa desiaty november a ja som sa úplne dobrovoľne ocitol na zápase, ktorý sa inak ako vôbec najnižší v hierarchii organizovaných futbalových súťaží ani nazvať nedá. A predsa.

Kto z koho

Súťaž sa volá BFZ - Prípravka sk. C - PRSC. Hrajú v nej proti sebe najmenší z najmenších, deväťroční a (aj oveľa) mladší chlapci. Aj môj Damian. Nastupuje za MŠK Kráľová pri Senci B. Obyčajne ako brankár, k tomu sa ale dostanem neskôr. Dvanásty zápas, posledný v jesennej časti, dal dokopy dva tímy, ktoré v sezóne ešte nevyhrali. ŠK SFM Senec B mali jedenásť prehier a skóre 3:121. Kráľová B rovnako nula bodov a o čosi "lepšie" skóre: 7:138. Priemerné skóre na zápas si radšej vypočítajte sami. A predstavte si, ako sa cítia chalani, tréneri a rodičia vždy cez víkend po poriadnej nakladačke.

Chlapci, napriek mnohým krutým prehrám nestrácajú chuť do tréningov. Tréneri sa im venujú s optimizmom, aký im aj ja závidím a všetci spolu veria, že jedného dňa to príde. Pohľad na deti, ako smutne po zápase, v ktorom hrali dobre ale prehrali 5:1, pozerajú na malých súperov krepčiacich v kruhu a kričiacich na plné hrdlo "ciki caky ciky cak, vyhrali sme je to tak" ma vždy chytá za srdce.

Pri jednom zo zápasov som sa nechal za bránkou, v ktorej stál Damian dokonca necharakteristicky uniesť a celý polčas som naňho kričal, čo má robiť. Futbalový foter, akým som nikdy nechcel byť. Po trénerovom "Damian nepočúvaj nikoho", takom hlasnom, že sa nedalo prepočuť, som sa za seba okamžite hanbil a odvtedy viem, že to neurobím. Sorry, kouč. Tak by som im doprial aspoň remízu, nevedel som si pomôcť... 

Derby v lejaku

Začínajúci november mal od vľúdneho ďaleko. V onú sobotu, v poslednom zápase kalendárneho roka bolo jasné, že bez bodu neskončí minimálne jeden z nich. Navyše išlo o niečo ako "senecké derby". Najmenšie, ale aj tak. Predzápasové stretnutie bolo poznačené dažďom. Nikto nevedel, či sa vo Veľkom Bieli hrať vôbec bude, vlastne až kým na ihrisko neprišiel rozhodca. Rodičia sa skryli pod prístrešok, náhradníci do čo najteplejších búnd - viac, ako päť stupňov určite nebolo - a výkop mali domáci.

Damian mal po zákroku v jednom z predchádzajúcich zápasov problém s rukou, nastúpil ako krajný obranca. Mal za úlohu nepustiť cez seba loptu ani hráča. Domáci mali náhradníkov viac, točili takmer dve celé "šestky". Kráľová len troch, nikto zo suchých, no celkom slušne premrznutých rodičov im nezávidel. Na odhodlaní malých bojovníkov sa mrzké podmienky neprejavili. Skôr naopak, akoby v nich bolo viac záujmu, bojovnosti a túžby. Možno to bolo aj dôležitosťou zápasu, šanca získať prvé body bola reálna pre oboch.

Gólom potvrdila Kráľová lepší prvý polčas. Už ani neviem, ako padol, či po rohu, po závare pred bránkou, ako mnohé na tej úrovni padajú, alebo po akcii, ktorá zniesla prívlastok futbalová. Pamätám si len, že bol zaslúžený. Hostia mali viac z hry, ak sa dá považovať za viac z hry niekoľko úspešných prihrávok po sebe a náznakov útočných akcií, viac ako párkrát dotiahnutých k strele na bránku, či tesne vedľa nej. 

Jediné víťazstvo

Aj nebesám sa prvý polčas musel páčiť, tesne pred prestávkou sa lejak zmenil v slabú prehánku. Cez prestávku sme sa s ostatnými rodičmi zahrievali predstavou na možný úspech a čajom z termosky. Po zmene strán sa ale zmenil obraz hry, ktorý nám rodičom maľovali špunti pod tými ťažkými, oceľovo sivými mrakmi. Seneckí chlapci pritlačili, nebanovali krokmi a dostávali sa k zakončeniu. Brankár Kráľovej Denis musel občas na zem, s pribúdajúcimi minútami ale šancí domácich ubúdalo.

Keď sme sa ixtý krát podupkávajúc pod strieškou pozerali na hodinky a informovali o približnom čase, ktorý zostával do vskutku nečakaného úspechu tušili sme, žeby sa to naozaj mohlo konečne aj dobre skončiť. Obrancovia odkopávali lopty od seba čo najďalej, záložníci sa snažili o ňu čo najdlhšie neprísť a útočníci vybojovať roh, alebo aspoň aut čo najďalej od našej bránky. Myslím, že aj Dami svoju úlohu zvládol (ale tak, je môj, snáď pochopíte).

Koniec, rozhodca to predsa len zapískal. Padol len ten jeden prvopolčasový gól. MŠK Králová pri Senci B zaznamenala jediné jesenné viťazstvo, má v tabuľke skvelé tri body a skóre 8:138 je zrazu úplne nedôležité. Víťazstvo to bolo úplne zaslúžené, úplne obdivuhodné, aj vďaka počasiu, v ktorom sa skoro všetci ich spolužiaci uspokojili s popoludním pri Playstation. Zo žartu sme usúdili, že by mali hrať častejšie v daždi. Nech je v jarnej odvetnej časti ako chce, chuť prvého víťazstva sa dá ochutnať len raz. Nielen, ale aj pre mňa, to bol najsilnejší športový zážitok roka 2013.

Denis Bohumil Schvarcz

Denis Bohumil Schvarcz

Napíš komentár